HISTÓRIA OBCE - ŠPANIA DOLINA

Špania Dolina (Herrengrund) patrí do historického územia Banskej Bystrice spolu s obcami Piesky (Sandberg), Richtárova (Richtergrund), Staré Hory (Altenberg) a Polkanová (Ratzenberg), ležiacimi na spoločnom rudonosnom horskom masíve kde sa od predhistorických čias dobývala meď. Po vyčerpaní povrchových nálezísk, začali prospektori sledovať meďonosné žily do útrob zeme. Do Tatármi vyplienenej krajiny pozýva Béla IV (1255) saských, v hľadaní drahých kovov skúsených „hostí“, aby sa usadili v mieste neskôr známom ako Neusohl/Banská Bystrica. Ich cesty za meďou, striebrom a zlatom viedli do kopcov severne od mesta. Z bohatstva ktoré vynášali baníci z hlbín zeme úspešní ťažiari akými boli P. Karl, Š. Jung, J. Ernest, a V. Mühlstein budovali mesto. K nebu sa začali týčiť veže nových kostolov a strechy bohatých meštiackych domov waldbürgerov, okolo námestia.

Za bohatstvom bolo treba sledovať meďonosné žily kilometre do útrob zeme. Spodná voda hatila prácu baníkov, bolo treba viac investícií. Ťažiari sa zadlžovali a ťažba stagnovala. A tu sa objavil človek, ktorý ponúkol pomoc za možnosť si bane dlhodobo prenajať. Týmto človekom bol Ján Thurzo. Ponúkol mestu, ujať sa správy celého banského revíru. Mesto súhlasilo a Thurzo sa pustil do novej, progresívnej ťažby – započal tak najslávnejšiu etapu Slovenského mediarstva. Koncom 15. storočia spoločná Fuggerovsko-Thurzovská mediarska spoločnosť tzv. “Ungarischer Handel” zaviedla, ako prvá na svete 8-hodinovú pracovnú dobu, penziu pre baníkov a vdovy, lekársku starostlivosť ap.(Financie spravoval banícky cech Božieho Tela, existuje dodnes ako banícke bratstvo Herrengrund).

Thurzo priniesol do podniku politické kontakty, bohaté skúsenosti a vedomosti (progresívne formy hlbinnej ťažby budovaním banských šácht s ťažnými strojmi poháňanými vodou – šachta Ferdinand). Fugger vložil do podniku svoje majstrovstvo v podnikaní, predaji a kapitál. Do celého vtedajšieho sveta sa začali vyvážať najkvalitnejšieh medené ingotoy s puncom Neusohl. Baníctvo rozkvitalo, v roku 1496 kráľ Vladislav povolili spoločnosti stavať prvú hutu na tavenie medených rúd. (Moštenica r.1501, 16 pecí, sklady, vyhne, dielne, obytné stavby – Gaza Mosthenicza)

Za prítomnosti olova sa separovalo z „čiernej medi“, striebro. Špaňodolinské bane za obdobie (1496 – 1546) vyprodukovali v prepočte 58 234 ton medi a 111 280 kg striebra (výpočet podľa Farbakyho). Od 15. až do 17. st. sa špaňodolinská meď stala najvýznamnejším činiteľom na svetových trhoch. Bola základom mincovníctva v Kremnici a vyvážala sa nielen do celej Európy, ale aj do Severnej a Južnej Ameriky, ba aj do Indie a do Číny. Po zániku Thurzovsko – Fuggerovskej mediarskej spoločnosti ťažiarsky komplex prešiel pod správu panovníckeho dvora – erár v r. 1546. Dobývanie a hutníctvo medi i striebra zabezpečovala Banskobystrická Banská Komora. V B.B. sa postavil na mieste starej rafinačnej huty ťažiara – waldbürgera – J.Kolmana nový medený hámor. 10 vodných kolies poháňalo 6 nákov s 13 ohniskami. Svojou produkciou huta zásobovala všetky slovenské oblasti. Okrem tohto hámra bol v Bystrici ešte jeden, Langov hámor. Stál neďaleko špitála sv. Alžbety pri Dolnej mestskej bráne, dnešný Hušták.

K obdobiu 16. st. sa viaže aj na to obdobie fantastická stavba špaňodolinského banského vodovodu ktorý patrí medzi najvýznamnejšie historické technické diela tej doby v okolí Banskej Bystrice. Unikátne vodohospodárske dielo má mimoriadnu kultúrno – historickú hodnotu, ktorá doteraz nie je docenená. V 17. storočí sa začali využívať aj prírodné tzv.“cementačné vody“. Táto voda sa zachytávala v špeciálnych nádržiach, do ktorých sa vkladalo staré aj nové železo na ktorom sa usadzovala vylúčená meď ako hnedý rmut, Väčšie množstvá zhromaždeného rmutu sa vysúšali a odvážali na spracovanie, produktom bola tzv. kráľovká meď. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia ťažba medi poklesla aj pod vplyvom zahraničnej konkurencie. Ešte v polovici 19. st. sa na Španej Doline ročne vyťažilo 50 – 70 ton medi a bolo tu zamestnaných okolo 800 ľudí. Postupne však ťažba upadala, až nakoniec bane v r. 1888 zatvorili. Slávnu históriu Španej Doliny dnes pripomínajú tzv. špaňodolinské poháre roztrúsené po európskych múzeách. Tieto vzácne umelecké kusy boli dávané významným návštevníkom. Vyrábali ich banskobystrický zlatníci z plechov ktoré cementačná voda v špaňodolinských baniach premenila na medené. Zdobilo ich zlato i drahokami. Majú na sebe vygravírované charakteristické riekanky ako napr.: železom som bol, meďou som sa stal , zlato ma kryje.

Novodobá história Majetková podstata podniku Špaňodolinské ťažiarstvo bola prenesená od 1. 1. 1946 do národného podniku Rudné bane a huty na farebné kovy, so sídlom v Banskej Bystrici. Bola vybudovaná flotačná úpravovňa na spracovanie primárnych a sekundárnych minerálov (tetraedrit, chalkopyrit, malachit, azurit, cuprit, kovelín, bornit) nachádzajúcich sa v haldách, pochádzajúcich zo stáročnej banskej činnosti. Okrem uvedeného závod od septembra 1976 až do júla 1980 spracúval kovohutnícku trosku z Banskej Štiavnice najskôr na medený, neskôr na kolektívny koncentrát. Celkom bolo spracované cca 75 tisíc ton trosky. Koniec „medenej Španej Doliny“ zahájilo spracúvanie ortuťovej rudy dovážanej z Malachova – 3. júla 1985. Posledná meď bola na Španej Doline vyrobená 28. júla 1985.

HISTÓRIA OBCE - ŠPANIA DOLINA

Spracovala: Mgr. Jana Scholtzová

Zdroj: voľne publikované štúdie na internete (Z. Višňovcová), Zlatá kniha banícka,

Zborník - Z histórie medenorudného baníctva v banskobystrickom regióne: Sombathy, Augustín, Husák, Švarcová (2005)