Špania Dolina (Herengrund) patrí do historického územia Banskej Bystrice spolu
s obcami Piesky (Sandberg), Richtárova (Richtergrund), Staré Hory (Altenberg)
a Polkanová (Ratzenberg), ležiacimi na spoločnom rudonosnom horskom masíve kde sa od predhistorických čias dobývala meď. Po vyčerpaní povrchových nálezísk, začali prospektori sledovať meďonosné žily do útrob zeme. Do Tatármi vyplienenej krajiny pozýva Béla IV (1255) saských, v hľadaní drahých kovov skúsených "hostí", aby sa usadili v mieste neskôr známom ako Neusohl/Banská Bystrica.
Ich cesty za meďou, striebrom a zlatom viedli do kopcov severne od mesta.
Z bohatstva ktoré vynášali baníci z hlbín zeme úspešní ťažiari akými boli P. Karl,
Š. Jung, J. Ernest, a V. Mühlstein budovali mesto. K nebu sa začali týčiť veže nových kostolov a strechy bohatých meštiackych domov waldbürgerov, okolo námestia.
Za bohatstvom bolo treba sledovať meďonosné žily kilometre do útrob zeme.
Spodná voda hatila prácu baníkov, bolo treba viac investícií. Ťažiari sa zadlžovali
a ťažba stagnovala. A tu sa objavil človek, ktorý ponúkol pomoc za možnosť si bane dlhodobo prenajať. Týmto človekom bol Ján Thurzo. Ponúkol mestu, ujať sa správy celého banského revíru. Mesto súhlasilo a Thurzo sa pustil do novej, progresívnej ťažby - započal tak najslávnejšiu etapu Slovenského mediarstva. Koncom 15. storočia spoločná Fuggerovsko-Thurzovská mediarska spoločnosť tzv. “Ungarischer Handel” zaviedla, ako prvá na svete 8-hodinovú pracovnú dobu, penziu pre baníkov a vdovy, lekársku starostlivosť ap.(Financie spravoval banícky cech Božieho Tela, existuje dodnes ako banícke bratstvo Herrengrund).